Tomášek konečne doma

Napísal AD-NIM | 17 Máj 2010

,,My budeme zvonit na zvonici světa
Ač malí jsme dosáhneme na ten zvon...
Tieto hrdé slová zazneli na záver premiéry v nedeľu 9.mája v Senici z úst členov súboru Svatopluk z Hodonína. Viac než príhodne korunovali divadelnú fantáziu s úpenlivým názvom Tomášku!, zrodenú z fiktívnych i reálnych spomienok na život a dielo Tomáša Gariggua Masaryka. Moravsko- záhorácke predstavenie venoval jeho režisér Ivan Fodor všetkým prítomným mamičkám, pre potešenie ktorých na úvod hry osobne zarecitoval Detvana. A keďže každá žena si zaslúži šperk, usmievavé hostesky obdarovali diváčky dekadentnými náhrdelníkmi zo špagátu a kovovej matky. Okrem oslavujúcich dám nová hra Ivana Fodora s úpenlivým názvom Tomášku domú! prilákala v nedeľné popoludnie znalcov histórie a priaznivcov diela T.G. Masaryka ako aj niektoré ochotnícke divadelné súbory zo Senice i z Moravy. Pozvaniu neodolali ani zástupcovia súboru Šáchor zo Zohoru. Všetci v očakávaní skvelého výkonu, pripravení podporiť svojich hodonínskych kolegov na ich záhoráckej premiére. Už prvé minúty na účelne a vtipne riešenej scéne(dielo I.Fodora a Josefa Jaroša s kol.) potvrdili, že autor hry i jeho výkonná asistentka pani Běta Švancerová sa réžie chopili bez zbytočnej patetickosti, využívajúc pritom záhorácke a moravské reálie ako i pikantné klebietky z detstva a študentských liet Tatíčka Masaryka. Časové prelínanie jednotlivých úsekov so vstupmi starnúceho Masaryka a jeho dospelej dcéry Alice neboli mätúce a dodávali deju dynamiku. Každá životná etapa Tomáška - ako nežne volávala na budúceho prezidenta jeho nemecká maminka - odzvonila drevená zvonička, funkčná súčasť scény. Jednoduché ale variabilné rekvizity dovoľovali bez väčších problémov zmeniť javisko na triedu gymnázia, vagón vlaku či elegantný parížsky salón. Rola prvého československého prezidenta pripadla členovi divadla Svatopluk, Rudolfovi Kolářovi. Zvládol ju nielen po fyzickej stránke, čomu určite napomohla jeho dych vyrážajúca podoba s TGM a skutočne vojenské a elegantné držanie tela.

I náročný, monológmi nadopovaný text deklamoval s ľahkosťou a zrozumiteľne. Okrem češtiny a pomoravského nárečia zaznela v jednej zo scén spisovná slovenčina, keď sa ako generál Štefánik v typickej bledomodrej uniforme ,,blysol,, sám Ivan Fodor. Scény zo súkromia prezidenta rovnovážne vyvažovali vážnejšie témy –napríklad prenasledovanie Masaryka ako špióna, ktorému hrozil počas 1.svetovej vojny trest smrti – čím sa podarilo upriamiť pozornosť publika na najpodstatnejšie okamihy a pritom ich nezahltiť informáciami na úkor umeleckého dojmu. Podľa reakcií divákov môžeme konštatovať, že hra Tomášku domú!, je dôstojným darom záhoráckeho režiséra k 160. výročiu narodenia velikána T. G. Massaryka. Vysoko pozitívne hodnotili nedeľnú premiéru i vzácni hostia, pani Magda Vášáryová, čestná členka Záhoráckeho divadla a primátor Senice.

Divadelníci z Hodonína a členovia Záhoráckeho divadla zazvonili na zvon spoločnej zvonice a tento zvuk sa dotkol diváckej duše na oboch stranách rieky Moravy. Dúfajme, že to nebolo ,,poslední zvonení, ale gong, ktorý odštartuje ring voľný pre nové moravsko -záhorácke projekty.