1. Aká šťastná náhoda z Vás urobila Záhoráčku?

Na Záhorie som prišla s manželom a deťmi po rozdelení Československa, kvôli bytu, lebo v Bratislave, kde sme pracovali, nebola šanca získať vlastné bývanie. Inak pochádzam z Prašíc a Bratislava bola len akousi prechodnou stanicou, kvôli štúdiu a práci. Na Záhorí sme už 16 rokov, po 10 rokoch v Holíči sme sa usadili v Kopčanoch, lebo vidiek je nám oveľa bližší.


2. Aké je Vaše povolanie, čo alebo kto Vás priviedol k písaniu poézie? Aké máte prípadne ďalšie hobby okrem poézie?

Teraz som momentálne bez práce (od septembra však nastupujem do Materskej škôlky v Popudinských Močidľanoch), ale robila som vychovávateľku na základnej aj strednej škole, pracovala som v pekárni,ako opatrovateľka, telefonistka, ako obsluha linky v strojárskej fabrike  - a myslím si, že každá práca mi niečo dala K písaniu ma priviedli zrejme rodičia - a to podporou mojej lásky ku knihám a tým, že tata hrá na harmonike - mala som prirodzene rada aj piesne a od tých je k poézii už len krôčik.Študovala som na knihovníckej škole, tam som tiež písala, bolo to však len také oťukávanie.K mojím ďalším záľubám patrí okrem písania aj čítanie kníh, rada kreslím aj maľujem (ilustrovala som 6 kníh, z toho 3pre deti) a mojím hobby je záhrada.


3. Kedy vyšla Vaša prvá zbierka?

Bolo to v roku 2000.

4. Všimli sme si, že máte vrelý vzťah k rozprávkam a povestiam, ako získavate materiál do týchto zbierok?

Je to rôzne. Hľadám informácie v monografiách obcí,chodím do knižnice, do archívov múzeí, pátram v starých kronikách, na internete a pýtam sa ľudí na rôzne „povedačky“, je to ohromne zaujímavé, lenže človek musí prelúskať veľa materiálu, kým vydoluje poklad, ale tak to má byť. A ešte chodím s otvorenými očami a dívam sa na budovy,stromy okolo ktorých ľudia chodia a berú ich ako samozrejmosť, pátram po koreňoch starých chotárnych názvov, po pôvode prezývok, erbov...


5. Ktorí autori sú Vášmu srdcu blízki?

Mám rada poéziu Milana Rúfusa, Teodora Križku, čítam básne svojich priateľov zo Slovenska a Česka, zo staršej tvorby sa mi veľmi páči tvorba Sama Chalupku.


6. Ste členkou Klubu autorov ako sa Vám spolupracuje s kolegami? Aká je náplň Vašich stretnutí?

Áno, pracujem v Klube autorov a priateľov literatúry na Záhorí a v Spolku slovenských spisovateľov. Každé stretnutie s tvorivými ľuďmi ma samu vedie k aktivite. Náplňou našich stretnutí sú rozhovory nielen o literatúre, ale aj o spoločenskej citácii, vzťahoch, predstavenie vlastných textov aj spoločné vystúpenia alebo plánovanie prezentácií publikovaných kníh.


7. Prednedávnom ste pokrstili novú zbierku, prezradíte nám jej názov a takpovediac hlavnú tému?

Najnovšia knižka sa volá Z polosna a dominantný je v nej ľúbostný motív. (aspoň si myslím)


8. Napriek neľahkej životnej situácii ste stále milá a usmievavá, kto je slniečkom vo Vašom živote?

Vedia ma potešiť milí ľudia a aj húževnatí , takí, ktorí sú napríklad chorí a neľutujú sa, ale dokážu viac než niektorí zdraví lenivci.A tým naj naj naj je pre mňa môj manžel Ivo.


9. Čoby ste odkázali tým, ktorí koketujú s múzou a snažia sa, často bez podporyokolia, priviesť na svet svoje literárne dielka?

Nie je to ľahké, ale stojí to za to. Aj keď určite naj výnimočnejší je práve ten intímny proces tvorby. Po vydaní knihy sa básne dostanú na svetlo, pod paľbu kritiky tých, ktorí svet vidia inak. Každý človek má však právo vyjadriť svoj názor a ten, kto má schopnosť písať, mal by byť za takýto dar vďačný.

Zdenka a 8 zbierok